Drevodom z masívu

Mnohých majiteľov pozemkov, ktorí začínajú stavať, zaujíma životnosť dreveného domu z masívu — práve táto otázka sa najčastejšie preberá so zástupcami stavebných firiem. Priemerná životnosť drevených stavieb je 50 až 100 rokov, pričom vo veľkej miere nezávisí od klimatických faktorov, ale od kvality použitých materiálov, správnosti výstavby a užívania. Pri správnom zložení a pravidelnej starostlivosti môže takáto stavba slúžiť niekoľkým generáciám obyvateľov bez generálnej rekonštrukcie.

Pri výbere technológie výstavby sa mnohí zákazníci nevedia rozhodnúť, ktorý dom je lepší — rámový alebo z masívneho dreva. Obe konštrukcie majú svoje výhody aj isté osobitosti.

Zvonka vyzerá dom z masívneho dreva veľmi pekne: na takejto stavbe sa nerobí vonkajšie obloženie, aby sa neskryla krása drevenej fasády.

Rámový dom predstavuje konštrukciu z hobľovanej dosky, ktorá sa z vonkajšej aj vnútornej strany obkladá izoláciou, preglejkovými doskami alebo OSB doskami. Hlavný rozdiel medzi rámovým domom a domom z masívu je v technológii výstavby. Steny z masívneho dreva sa skladajú v tesných radoch. V rámovom dome slúžia dosky ako základ, „kostra”, na ktorú sa nanáša obklad alebo obloženie.

Čo sa týka spoľahlivosti a užívania, dom z masívneho dreva je lepšou voľbou, pretože na rozdiel od rámového domu nemá spoje kov-drevo-kov, ktoré časom korodujú a deformujú sa.

Ak volíte stavbu z masívneho dreva „na sadanie”, odporúčame počkať až 12 mesiacov, aby samotná konštrukcia nadobudla konečnú, „zlisovanú” podobu. Nasťahovanie do takéhoto domu hneď so sebou prináša rad nepríjemných následkov.

Alternatívou je stavba zo suchého lepeného lamelového dreva, ktorá majiteľom umožňuje rýchle uvedenie stavby do užívania.

Pri dobrom vykurovacom systéme si dom z masívneho dreva so stenami hrubými od 180 mm udrží teplo aj pri 40 stupňoch pod nulou. Naši klienti hovorili, že sa v zime cítia v drevodome celkom pohodlne aj bez vrstvy izolácie na stenách.

Nie je to prekvapujúce. Vo všeobecnosti drevené domy udržia teplo lepšie než tehlové stavby. Vďaka tomu sa takéto domy v chladných mesiacoch ľahko vykurujú: drevený rekreačný dom sa rýchlo prehreje a teplo odovzdáva pomaly. Okrem toho drevo pohlcuje prebytočnú vlhkosť v miestnosti alebo ju uvoľňuje, keď je vzduch príliš suchý.

Najpopulárnejším spôsobom vykurovania drevodomu je plyn. Druhé miesto pevne držia elektrické konvektory. Možno sa stretnúť aj s teplovodnými vykurovacími systémami. Rozumie sa samo sebou, že pred začatím montáže systému treba veľmi podrobne preštudovať vlastnosti a charakteristiky všetkých druhov.
Ak sa pri výbere druhu vykurovania rozhodnete pre teplovodný variant, budete musieť určiť druh použitého paliva. Každý typ má svoje osobitosti, preto treba zvoliť ten, ktorý zodpovedá vašim požiadavkám. Niekedy možno kombinovať niekoľko typov.

Z hľadiska technológie je pri výstavbe drevodomu najsprávnejšie postupovať takto:

• na jeseň založiť základy. Aj keď betonáž prebieha pri mrazoch 10–15 stupňov, súčasné technológie umožňujú pridať do zmesi špeciálne prísady, ktoré „hrejú” betón až do jeho stvrdnutia. Po troch dňoch je základ domu hotový a mrazy mu neuškodia. A o ďalšie dva týždne možno začať so stavbou. Ďalším variantom základov pre drevodom sú skrutkované pilóty;
• v zime postaviť steny, stropy, krokvy a zakryť strechu;
• na jar počkať na sadanie. Tento čas sa úspešne využíva na zhromaždenie prostriedkov na ďalšie stavebné práce;
• v lete vykonať dokončovacie práce a nasťahovať sa.